|
Meno: Sharon R. B. Salchokin Funkcia: RPG postava Fakulta: RPG Rasa: Démon Ročník: 0. Vek: 173 Body: 0 Peniaze: 0 |
   "The thing is..." "We just don't like each other." "No." "No, we don't." Po krátkom, no výstižnom rozhovore s rodičky za sebou zavrela dvere a už sa doma neukázala. O pár dní na to po nej neostalo ani stopy. Syna vzala so sebou. Žila vo svojom obrovskom sídle, len ona a jej malý, desaťročný syn. Čakala, kým pôjde do školy, aby si potom zasa mohla užívať. Boli to len dva roky a potom sa jej život opäť trocha zmenil. Syn odišiel do školy a jej ostal obrovský prázdny dom a veľa času. Diabolský úsmev sa zjavil na jej tvári, ktorý neveštil nič dobré. Zbalené kufre na sebe nenechali dlho čakať a znova sa mohlo začať cestovanie po svete. Mala na to sedem rokov. Rôzne miesta, rôzne krajiny, rovnaká osoba. Stále to isté dookola. Na svoje deti si ani nespomenula. Presne tak, mala dvoch synov, no len s jedným sa presťahovala. Druhý syn ušiel z domu ešte predtým. Skoro by si toho ani nebola všimla, keby to nezačalo vadiť jej rodičom. O jedno decko menej, o jeden problém menej. Po siedmich rokoch sa však vrátila späť, musela sa vrátiť. Nevidela prvé dni v škole svojho syna, nevidela jeho úspechy i pády, všetko to jej ušlo pomedzi prsty. O druhého syna sa začala zaujímať až keď sa vrátila. Počula, že je profesor a to sa jej zdalo veľmi divné a práve to vzbudilo jej záujem. Sledovala spoza opony jeho život tak, aby o tom jej druhý syn nevedel. A potom sa dozvedela, že je z nej babka. Skoro ju roztrhlo od zlosti, no musela to predýchať. Aj keď to pre ňu bolo veľkým šokom, nakoniec to rozdýchala a stále sledovala svojho syna. Skúmala jeho ženu, dieťa. Odporná človečina, nič iné jej v tej dobe po mysli nechodilo. Ale malo to aspoň jednu výhodu. Keď oni zomrú, jej syn opäť bude voľný a ona už nebude babka. Prežila stotridsať rokov a nebola babka a tých ďalších približne sedemdesiat, viac tomu človiečiku nedávala. A možno ho, teda ju, zabije. Alebo sa ukáže svojmu synovi. To sa jej zdalo ako lepší nápad. Zjaví sa mu pred dverami domu a uvidí, ako sa zachová. Medzičasom však jej syn skončil s profesorovaním a miesto toho sa stal podnikateľom. Opäť ho sledovala, všetky jeho kroky. Vtedy jej napadlo, že sa mu môže predstaviť ako obchodná partnerka, či ju spozná alebo nie. Tak by mohla zistiť, aký je. Či je ako ona, či sa hodí do jej malého sveta dokonalosti. Ak áno, možno mu ponúkne spoluprácu a spolu toto budú môcť dosiahnuť ešte veľa. Sú predsa démoni, budú žiť ešte veľmi dlho.  "Love me or hate me." "Either way, I am on your mind." Pravdupovediac, ich prvé stretnutie nevyzeralo bohvieako. Predstavila sa mu ako obchodná partnerka. Chcela od neho čosi kúpiť. A tak sa začali stretávať čoraz častejšie a častejšie. Bolo pre ňu akousi výhodou, že jej syn nevie o tom, že sa práve rozpráva so svojou matkou. Tak sa rozhodla preskúmať jeho myslenie. Pomocou pár kvapôčok elixíru do jeho drinku sa toho dozvedela naozaj veľa. A on, chudák, nič si nevšimol. Vypytovala sa ho na rôzne otázky a on musel poslušne odpovedať. Zdalo sa jej to aj trocha zábavné, predsa lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Dozvedela sa pravý dôvod, prečo jej syn ušiel z domu. Vraj si ho matka nevšímala. S tým len mohla súhlasiť. Nevšímala si nikdy svoje deti, veď načo, vedeli sa o seba postarať aj sami. A potom prešla otázkami na neho a jeho rodinu. Vraj si svoju manželku zobral len preto, lebo musel. Akoby ona nezažila to isté. Aj ona bola tehotná a čakala tých dvoch pankhartov, no toho muža si nikdy nechcela vziať za manžela. Veď načo, iba by ju zväzoval. Ale keď sa reč dostala na jeho dcéru, mimochodom, jej meno bolo Arleen, ich názory sa začali diametrálne líšiť. Zatiaľ čo ona deti nenávidela a chcela sa ich čo najskôr zbaviť, Andraes ich miloval. Svoju dcéru miloval nadovšetko a chcel byť lepší ako bola jeho matka v starostlivosti o dieťa. Tak, aspoň to sa mu podarilo, bol v niečom lepší. V niečom tak nepodstatnom, ako je starostlivosť o dieťa. Po celom rozhovore, kedy sa dozvedela všetko, čo chcela, hlavne informácie o jeho rodine, akurát elixír vyprchal. A vtedy sa spustila tá obrovská hádka. Prečo ten výsluch? Prečo práve on? Prečo jeho rodina? Kanceláriou sa rozliehal jeho krik a ona len pokojne sedela, akoby sa nič nebolo stalo. Akoby tá hodina, ktorú strávila mámením informácií nikdy neprebehla. Potom len vstala, prešla okolo svojho syna a zahľadela sa mu do očí so slovami, či je naozaj taký hlúpy, alebo mu to ešte stále nedošlo. A potom mu to všetko akoby zázrakom došlo. Jeho zhrozený výraz bol na nezaplatenie a ona sa len ďalej tvárila, akoby sa nič nebolo stalo. No Andraesov hlas sa zlomil a opäť sa začal krik. Chcel vedieť, prečo ho nehľadala, prečo sa o neho nikdy nezaujímala. Stále sa pýtal prečo, prečo, prečo.. Nevenovala tomu pozornosť, až nakoniec povedala iba jednu vetu, a to, že sa o neho vždy zaujímala, len chcela vedieť, ako sa o seba dokáže postarať, či je ako ona, či dokáže stáť na vlastných nohách bez toho, aby sa o neho niekto staral. No on jej stále vyčítal, že bol ešte len dieťa, dieťa, ktoré potrebovalo matku a domov. Takto sa hádali celý večer. Teda iba Andraes sa hádal, s ňou to ani nepohlo, len ďalej sledovala jeho tvár a počúvala všetky jeho argumenty. Ani sa nad nimi nepozastavila, vyzeralo to, akoby ich úplne odignorovala. No napokon bolo aj na jej tvári vidieť, že je naštvaná. Ešte chvíľa hádky a potom už aj ona zvýšila hlas. Len niekoľkými slovami, ostrými ako britva skríkla na svoju obranu a zabuchla za sebou dvere. Opäť sa stratila bez stopy v tmavej uličke.  "I am not a bitch." "I am the bitch." "and to you" "I am boss bitch." |
|
OceneniaInventár |
|
