|
Meno: Liam Ryalton Funkcia: RPG postava Fakulta: RPG Rasa: Démon Ročník: 0. Vek: 70 Body: 0 Peniaze: 0 |
||
 Liam Reinhard Ryalton Schopnosti: Základný živel- vzduch Premena na havrana Liečenie povrchových rán Sugescia Parselčina Oklumencia Telekinéza Narodil som v Berlíne, pár rokov po skončení Druhej Svetovej Vojny. Hoc pochádzam z čisto čarodejníckej démonskej rodiny, môj otec bol vojnový veterán. V Nemecku bol veľmi uznávaný, zastával vysoké posty v Prvej i Druhej Svetovej vojne. Po páde Hitlera, nemeckého nacistického vodcu, znášal môj otec situáciu veľmi ťažko. Bol to zarytý nacista, telom i dušou. Miloval Hitlera a jeho ideológiu, slepo ho následoval a bol ochotný pre Tretiu Ríšu hocikedy položiť život. Po kapitulácii Nemecka začali všetci nacistov nenávidieť. Tých s vysokými vojenskými funkciami prinajlepšom uväznili. Niektorým sa podarilo vyviaznúť, zmenili si identitu, nepriznávali sa k svojim činom a postojom. Pre iných zas svet bez nacionálneho socializmu prestal mať zmysel. Tým prípadom bol aj môj otec. Pár rokov sa mu darilo utekať pred zákonom, ale nakoniec definitívne opustil Nemecko s tým že viac nebude žiť v krajine plnej zrádcov. Moja mama ostala sama, tehotná, poškvrnená povesťou môjho otca. ▲▲▲▲▲ Už od útleho veku som veľa času trávil so strýkom. Vždy som mal pocit že mama ma nemá veľmi v láske, a vedel som že je to kvôli môjmu otcovi. Z celej duše som ho nenávidel, prial som si aby som ho jedného dňa mohol stretnúť a pomstiť sa mu. Strýko ma učil strieľať, chodili sme na poľovačky, na ryby, trénovali sme. Aj keď moje city k otcovi boli dosť negatívne, nemohol som si pomôcť. Od detstva ma to ťahalo k armáde, hoc som vedel že by som nikdy nebojoval za ideológiu takú nezmyselnú, za akú bojoval môj otec. A tak sa aj stalo. Po vyštudovaní čarodejníckej školy som nastúpil so armády. Bolo ťažké nepoužívať svoju mágiu a démonské schopnosti, počas týždňov, či mesiacov na rôznych akciách. Moja práca ma napĺňala. Vyžíval som sa vo zvuku strieľajúcich samopalov a guľometov. Mnohí mali depresie z toho že zabíjajú ľudí. To som nechápal. Je to práca. S niečím takým mohli rátať, keď išli do armády. Mne zabíjanie nikdy nerobilo problém. Bol som chladnokrvný a veľmi sofistikovaný. Bažil som po kariérnom postupe, ktorý som samozrejme vďaka svojim nadpriemerným schopnostiam získal. Moje stratégie boli stále brilantne premyslené, počas krátkych 10-tich rokov som dostal oveľa viac vojenských vyznamenaní ako mnohí za celý život. Nakoniec som mal 32 rokov a všetci s úctou salutovali keď okolo prešiel „plukovník Liam Ryalton“. ▲▲▲▲▲ Počas jednej z ďalších mnoha vojenských výprav, som sa ocitol v Indii. A tam som prvý krát zistil čo je to láska. Volala sa Leony Liah. Bola taká krásna. Vždy sa okolo mňa pohybovali ako sochy dokonalé aristokratické nemky, ale táto bola iná. Jej exotická krása mi vyrážala dych. Zamilovali sme sa do seba a ja som zrazu netúžil po ničom inom, ako ostať s ňou. Chcel som ju vziať so sebou do Nemecka, ale nechcela odísť od svojej rodiny, nechcela odísť do krajiny, úplne odlišnej od tej jej. Bol by som pre ňu ochotný spraviť všetko, tak som s ňou ostal. Odišiel som do predčasného dôchodku, z čoho takmer nikto nemal radosť. Ale mohol som ostať s ňou. Zveril som sa jej kto som, že som čarodejník, démon. Myslel som si, ze ju to vystrasi, ale nie. Prekvapila ma ona. Bola elfka. Ale nebola na to hrda, usi mala upravene. Jedného dňa za mnou prišla s tým že je tehotná. Bol som nesmierne šťastný, konečne za celý život som sa cítil spokojne, necítil som v sebe tú zlosť a nenávisť, ktorá ma sprevádzala od narodenia. No samozrejme, nič netrvá večne. Hoc niekedy predpokladáme, že to bude trvať dlhšie. Moja žena, Leony Liah zomrela pri pôrode. Neostalo mi nič, ani láska, ani práca. Len to malé dievčatko. Nedokázal som sa na ňu ani pozrieť. Kvôli nej umrela moja žena. ▲▲▲▲▲ Snažil som sa prekonať averziu voči mojej dcére, Elise. Racionálne som si uvedomoval že ona zato nemôže, ale zakaždým keď som ju videl, jej hladké čierne vlasy a tmavú pleť, pripomenulo mi to jej matku. Vrátil som sa späť do práce a Elisu som nechal so sestrou jej matky. Znova som nechal aby mi srdce zaplnila láska k armáde, potreboval som zabudnúť. Elise som pravidelne posielal peniaze, približne raz za dva mesiace som prišiel do Indie pozrieť ju. Nevedeli sme si k sebe nájsť cestu, a vedel som že je to kvôli mne. Elisa z toho bola nešťastná, nešťastie postupom času vystriedal hnev. To bolo v našej démonskej rodine normálne. Snažil som sa tomu nevenovať veľa pozornosti. Jedného dňa som zablúdil do malého čarodejníckeho mestečka Witchwood, počas mojej misie, odohrávajúcej sa neďaleko. Ešte nikdy som nebol v čisto čarodejníckom meste, nemohol som si to nechať ujsť. Mesto to bolo naozaj pekné, ale na môj vkus príliš nudné a malé. No potom žena menom Adallyn, moju mienku o meste vyvrátila. Nikdy som si nemyslel že po mojej prvej žene budem vedieť niekoho ešte milovať ale Adallyn mi otvorila oči. Život ide ďalej. Stretával som sa s ňou napriek tomu že sama mala rodinu. Bola okúzľujúca, nevedel som jej odolať. Zavádzajúce bolo že bola anjel, nikoho takého som dovtedy ešte nestretol. Prežili sme krásnych pár týždňov, no potom mi svitlo že ja mám rodinu o ktorej Adallyn ani netuší. Nevie o mne absolútne nič. Opantal ma pocit depresie a odišiel som. Bez rozlúčenia. Poslal som jej dopis s prvou výhovorkou aká ma napadla. ▲▲▲▲▲ Život pokračoval ďalej. Často som na Adallyn myslel, ale snažil som sa to zatlačiť do úzadia. Elisa už dosiahla veku kedy by mala začať chodiť na čarodejnícku školu. V tom jej došiel list z Belfirinu. Vo Witchwoode. Vedel som že je to pre Elisu perfektné miesto, pokojné, bezpečné. A s dobrými ľuďmi. Škola je vraj na vysokej úrovni. Tak sa aj stalo, a Elisa odcestovala do Witchwoodu. Ja som pokračoval ďalej presne ako doteraz, až pokiaľ mi Elisa nenapísala že tam musím okamžite doraziť. Tak som zmätene zavolal do práce a odcestoval do Witchwoou, dúfajúc že sa pri mojej návšteve vyhnem Adallyn. Keď som došiel do Witchwoodu, moje prvé kroky pochopiteľne smerovali do baru. Tam som stretol jednu elfku od ktorej som sa dozvedel dosť znepokojivé informácie. Presnejšie o dievčati menom Mirage Amarone Ryalton, dcéry Adallyn, nosiacej moje priezvisko. Predpokladal som že to bolo to, čo mi Elisa chcela povedať. Sugesciou som prinútil elfku aby mi dala adresu a šiel som pohľadať Mirage. Zistil som že býva u svojho priateľa vlkolaka. Už to ma vyviedlo z konceptu. Keď som tam došiel, Mirage spala. Rozprával som sa len s jej priateľom, Ryanom. Je to drzý zasran, ktorý s mojou dcérou ani náhodou nebude, o to sa postarám. Neznášal som ho od prvej sekundy, ale keď mi povedal že s Mirage čakajú dieťa, to bola posledná kvapka. Sugesciou som ho donútil aby si zlomil vlastnú ruku a s úsmevom som ho sledoval. Potom som mu povedal aby Mirage pripravil na naše stretnutie, nech sa teší, nech jej povie aký som skvelý človek. Nedovolím aby sa nejaký smradľavý pes staval do cesty mojim plánom. Bez mihnutia oka som mu povedal že keď nebude všetko vychádzať presne podľa mojich plánov, donútim ho aby Mirage umlátil k smrti. A ju samozrejme, aby sa nebránila. ▲▲▲▲▲ RODINA  Dcéry |
|||
Ocenenia
Inventár |
|||
