|
Meno: Alres Eamon Funkcia: Študent Fakulta: Solarius Rasa: Človek Ročník: 5. Vek: 1130 Body: 20 Peniaze: 4059 |
 We are no longer a slaves to the and wings fate , i will fight and if i die i die know i hawe a choise  Bolo krásne slnečné ráno, keď sa dvaja mladí čarodejníci prechádzali pomedzi vysoké koruny stromov. Držali sa za ruky a už z diaľky bolo počuť ich radostný smiech a výkriky nadšenia. Každý kto sa na nich pozrel videl, že z nich srší láska. Zaľúbené pohľady. Nikdy neukazovali ani nijako neprejavovali že sú kúzelníkmi. V súkromí však vždy skúšali nove veci a kráčali bok po boku v hľadaní nových skúsenosti....jedného dna, keď boli na prechádzke sa to stalo. Lunera Hišna Ihdar sa opýtala celá bez seba. „Drahý ? vezmeme sa ?“ *z očí jej iskrili pocity ktoré len ťažko môžete u niekoho vidieť.* Samon Dreko Monde Eamon tak ako mal vždy vo zvyku, vyčaroval krásny úsmev. „Drahá snáď ani v najhoršom sne by som nebol očakával takúto otázku!“ *láskyplné ju objal a pobozkal.* „Bude mi cťou a potešením. My lajdy.“   Žili sme v neveľkom no dostačujúcom na všetok blahobyt ktorý si naše srdcia len zažiadali. Dom bol na vysokom úpätí do dnes neznámej a nezmapovanej hory, jej názov je Atrenist. Hora bola postavená pomocou čarov, spojením čarodejníkov zo všetkých strán sveta. Ty boli nakoniec, alebo azda chvála bohu (ak nejaký existuje) zabitý....aby tajomstvo zostalo navždy, tajomstvom. Môj otec bol pirát,(preto toľko toho blahobytu) využíval znalosti mágie na získavanie, prekupovanie čí obchodovanie z rôznorodými vecami, no nepohrdol ani muklovskými pomôckami a inými prostriedkami. Kedysi v mladosti patril medzi černokňažníkov, v nejednom súboji stal proti naozaj silným bojovníkom, mágom, beštiám či dokonca iným rasám. Pred spaním mi vždy vravieval príhody ktoré zažil. ....Nikdy nám nič nechýbalo, ba dokonca sme boli zvyknutý na vykladané vázy rôznymi drahokamami, kožušiny, veľkolepé erby.....veci od výmyslu sveta. Tiež rôzne bylinky či pomôcky na výrobu elixírov, cenne pergameny zo zaklínadlami, mastičky, oleje, dokonca rôzne tajuplné zložky k jasnovidectvu jasnozrivosti, astrálne cestovanie bolo tiež odhaleným prameňom..všetky tieto veci zbožňovala moja matka. Stanovená hierarchia aristokracia začala vládnuť silnou rukou v okolí zvanom Amtemre kde som žil ešte za čias po smrti mojích rodičov, mal som 13 rokov, krajina mnohých hôr a dravých riek, Keď sa brána otvorila stál som jako posledný za družinou a držal od svojich priateľov hordu pribúdajúcich bojovníkov.. Ako jediný som stíhal neprepustiť Seureicov, k bodu kde som nechal vlajku Adraldar, za miesto som ručil životom. Bojoval som rýchlo – ako Osa pichajúc nepriateľa, bol len začiatok, „bylina na ceste.“ Obklopený zakladajúcimi sa tvormi, tlačil nepriateľov od brány. Mrtvé telá zmizli vo vetre ako prach, v tom prebili obranu útočiacich, roj šípov prestrelil nad mojou hlavou, v tom momente som cúvol a vykúzlil obranný kop, meč som mal za pásom a bojoval dlhou obľúbenou zbraňou, myrtové, dlhou palicou z čepeľou na konci, kutou na úbočí Eletas, Vytvoril som Estaitov , tvorov ktorý bojovali kedysi za temných – šľachty. Získal som runu od starého šamana ktorého som zabil pri ich hromadnom presune, akcia trvala len 2 hodiny, dlhého boja, preletela mi hlavou myšlienka na ten boj, až som sa striasol, zahľadel som sa na runu vznášajúcu sa na mojej dlani, potočil som znaky na lebku – zmizli sme v bráne. Je opäť doma „Kde mám tie knihy ?“ Sedel som po večeri v izbe najsilnejšie čo som chcel bol únik. Potreboval som si vyrobiť zbroj. Táto palácová miestnosť, je dobrým útočiskom. Prichystaný, opásaný, vlastnosti som si vždy cenil. „Padlí Raven“ pokrútil som hlavou při volaní, Drak – symbol na mojom krku, ma potešujúco pobádal. Cítim sa lepšie, aspoň niečo. Už len cesta, cesta – blader day. Musím si pripraviť kapsu, K tomu pergameny. Musím prestať fajčiť, na škole je to zakázané ale ja som si nikdy nechcel odviknúť. Čítam legendy z anglicka, Záverom mojho rozhodnutia bolo že jednoducho počkám kým sa znova Lilith vráti po čase k mojmu znameniu, Od začiatku som doslovne zasadol v tomto meste Witchwood. Žiaden počítač, jako člověk som v meste kde som zostal před nástupom do školy bolo bežné, že decká využiváli ich technológiu. Vyrobil som si odznak , odznak fakulty som si pripevnil k habitu. Začal sa školský rok a ja som v Tretom ročníku. |
|
OceneniaInventár |
|
